- Regióny Nové
Informácie, ktoré zverejnili Fico s Tarabom, pôsobia neuveriteľne. Ukazujú na nadprácu slovenských úradníkov v Bruseli, ktorá má znaky tvrdých manipulácií a straty súdnosti. Žiadať protihybridné tímy NATO, aby prišli na Slovensko a riešili otázku volieb a bojovať proti opozícii, je choré.
Ak sa potvrdí, že zverejnené dokumenty majú reálny základ, na viacerých úradoch by mali padať hlavy. A možno aj s trestnoprávnou dohrou. Generálna prokuratúra by mala prípad preskúmať a zabezpečiť, aby štátna moc a úradníci na ministerstvách nevstupovali pred voľbami do politického boja.
Fico tvrdí, že v apríli vycestovalo do Bruselu 21 zástupcov ministerstiev, úradu vlády a mimovládnych organizácií, ktoré pracujú pre štát. Zo zverejnených dokumentov vyplýva, že táto skupina žiadala od partnerov z EÚ a NATO nehorázne veci.
V skratke: zástupcovia slovenských úradov upozornili na hybridné hrozby, s ktorými zápasia. A žiadali tímy z EÚ a NATO o pomoc a podporu, teda o vyslanie expertných tímov zameraných na odhaľovanie a potláčanie bezpečnostných hrozieb.
Potiaľto by bolo všetko v poriadku. Lenže tí istí zástupcovia úradov presviedčali partnerov v Bruseli, že hybridnou hrozbou sú prakticky všetky opozičné strany. Vrátane tej, ktorá má najväčšiu verejnú podporu.
Zástupca slovenského policajného zboru David Púchovský, správca kontroverznej stránky Polícia SR, podľa zverejnených dokumentov žiadal NATO, aby na Slovensko poslalo protihybridné podporné tímy. Ak o to nemôže požiadať on, zaujímalo ho, ako má vyzerať oficiálna pozývacia procedúra.
Zástupca ministerstva vnútra Daniel Milo (a zároveň aktivista z Globsecu) sa pýtal na operatívne detaily protihybridných tímov. „NATO musí čo najskôr riešiť otázku volieb“, pretože ak vyhrá voľby Fico s Pellegrinim, hrozilo by vystúpenie Slovenska z Aliancie.
Michal Trnka z Gerulata Technologies, ktorá pracuje pre štát a spisuje zoznamy zdrojov proruskej propagandy, podľa záznamu z rokovania označil celé spektrum opozície za hybridné hrozby. Podobne sa vyjadrila aj zástupkyňa úradu vlády Miroslava Sawiris.
Spoločnou pointou rokovaní bola žiadosť slovenských úradov, aby EÚ a NATO nepodcenili slovenské voľby. A aby poslali na Slovensko podporné tímy na boj s hybridnými hrozbami, teda s opozíciou. Pretože kapacity slovenských úradov sú obmedzené a navyše je slovenská vláda na informačnom fronte extrémne nedôveryhodná.
Pri čítaní zverejnených správ z rokovaní si asi každý súdny človek želá, aby sa ukázali ako podvrh. Lebo ak by sa potvrdili ako pravé, bola by to katastrofálna správa o úrovni a tupom aktivizme slovenských úradov.
Treba dodať, že dokumenty nekompromitujú EÚ ani NATO. Podľa informácií Štandardu boli zástupcovia Aliancie a Únie požiadavkami slovenských partnerov zaskočení. Zdržanliví. A poniektorí aj šokovaní nízkymi spôsobmi, ktoré predvádzala delegácia zo Slovenska.
Dokumenty kompromitujú tých, ktorí sa dnes hrajú na zástupcov Slovenskej republiky. Vyfarbili sa ako amatéri, manipulátori, prostoduchí nohsledi.
A ako hrozba pre demokratický poriadok na Slovensku.
Je neprijateľné, aby niekto v Bruseli otvorene klamal a konšpiroval o tom, že zámerom Pellegriniho, Fica či Tarabu je vystúpenie Slovenska z NATO. Je to blud. Blud, ktorý s fanatizmom konšpirátorov vyrábajú ľudia ako Trnka, Milo, Púchovský… V tých, ktorí kritizujú vojenskú politiku NATO na Ukrajine, v tých, ktorí vybočujú z oficiálnej propagandy, vidia Putinových agentov. Čiže bezpečnostnú hrozbu, proti ktorej treba tvrdo zakročiť.
Tento ich svet je chorý. Mentálne chorý.
A je aj nebezpečný pre slobodu a demokraciu na Slovensku. Je predsa neprípustné, aby sa ľudia báli kriticky prehovoriť alebo kriticky myslieť, lebo im za to hrozí, že skončia na čiernych zoznamoch údajných agentov ruskej tajnej služby. Alebo údajných hybridných hrozieb, ktoré treba likvidovať.
Takisto je neprípustné, aby štátne úrady (zo zákona nestranné) vstupovali do politickej súťaže, respektíve do boja proti vybraným politickým stranám. A aby si volali na pomoc spojencov zo zahraničia. Lebo toto už smrdí koncom slobodnej demokratickej spoločnosti. A nástupom hybridného vojenského režimu.
Je príznačné, že v tomto zápase proti sebe stoja ľudia s chabou verejnou podporou (ako to priznávala zástupkyňa úradu vlády) a proti stranám s najširšou podporou spoločnosti.
Tí prví, aktivisti bez podpory, sa pritom hrajú na ochrancov slobody a demokracie.
Neuveriteľné.
Takto to dopadne, keď kľúčové štátne úrady neovládnu volení lídri, ale samozvaní experti a aktivisti z mimovládnych organizácií, ktoré financovali zahraničné vlády.
Kádre zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vládli na ministerstve hospodárstva či ministerstve zahraničných vecí. Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku spolu s Infosecurity ovládli ministerstvo obrany. Aktivisti z Globsecu sú na ministerstve vnútra. Ďalší aktivisti pôsobili na ministerstve zdravotníctva, aby radili pri pandémii a plošnom očkovaní. Iní sa hrajú na „Políciu SR“ a zápasia s údajnými hybridnými hrozbami vnútri spoločnosti.
Majú mentalitu sluhov, ktorých nikto nevolil a ktorí nikoho okrem sponzorov nezastupujú. A tí, ktorí uspeli vo voľbách, sú pre nich hrozba, proti ktorej musia zakročiť. Na ich zoznamoch pritom neskončili len Fico, Pellegrini a Taraba. V Bruseli sa sťažovali aj na Matoviča a Hegera. Teda na zástupcov strany, cez ktorú sa Milo, Púchovský a ďalší pretlačili do štátnych úradov.
V bruselských úklonoch a nadpráci sú pritom takí primitívni a nešikovaní, že sa z nich chytajú za hlavy aj partneri z EÚ a NATO. Lebo nepriamo škodia aj im.
Riešenie tohto chorého stavu je našťastie pomerne jednoduché. Trollov a truľov z mimovládok treba pochytať a vyprevadiť tam, kde podľa názvu patria: mimo vlády.
