Festival Pohoda zaknihoval rekordnú stratu takmer milión eur. Kaščák pozýva drobných investorov

Agentúra Pohoda festival zaznamenala v minulom roku stratu 934-tisíc eur. Je to väčšia strata, ako mal festival kumulatívne za oba pandemické roky. Šéf Pohody Michal Kaščák odmieta ponuky na komerčný odpredaj festivalu, problémy sa snaží vykryť drobnými investormi.

Jeden z najlepších stredne veľkých festivalov v Európe čelí od pandémie podľa všetkého vážnym finančným problémom. Do roku 2019 boli finančné ukazovatele festivalu Pohoda na vyrovnanej úrovni, približne štvormiliónové náklady sa darilo udržať v rovnováhe medzi príjmami a výdavkami.

Zmenilo sa to v roku 2020, keď sa festival na trenčianskom letisku v dôsledku pandemických opatrení nekonal. Firma Pohoda festival zaknihovala stratu 166-tisíc eur. V ďalšom ročníku 2021, keď sa konala zúžená špecializovaná verzia s názvom Pohoda on the Ground, sa strata navýšila na 484-tisíc eur.

Veľká časť tejto straty sa však zrejme „preliala“ ešte z predchádzajúceho ročníka. Množstvo fanúšikov Pohody si totiž zo solidarity nevypýtali naspäť peniaze za vstupenky zo zrušeného festivalu a preniesli si ich do nasledujúceho ročníka. Išlo o tisíce ľudí, ktorí takto de facto nepriamo zadotovali stratu organizátorov z roku 2020, tá sa však preniesla do nasledujúceho roku, keď si prenesené vstupenky aktivovali. Keďže ani v druhom pandemickom roku sa riadny festival nekonal, časť týchto vstupeniek sa neskôr prebookovala aj na ročník 2022.

Prvý „postpandemický“ ročník 2022 sa strata znížila na 92-tisíc eur. Firma Pohoda festival si už vtedy niesla stratu vyše 700-tisíc eur, ktoré sa zjednodušene dajú označiť ako účet za pandémiu, ktorý by síce mohol byť nepríjemný, festival by však nemusel ohroziť. Ak by totiž išlo o jednorazovú záležitosť a festival by sa vrátil k svojej dlhodobej finančnej stabilite, organizátori by ju dokázali rôznymi formami podporného financovania buď rozložiť v čase, alebo na základe zmlúv so sponzormi z roka na rok presúvať. 

Preto bolo extrémne dôležité, ako sa bude festivalom dariť v nasledujúcich rokoch, keď už primárne dôsledky pandémie odzneli. Minulý ročník však veľa nádeje nepriniesol. Firma Pohoda festival zaznamenala stratu 934-tisíc eur, teda o 26 percent vyššiu, ako je kumulatívna strata z rokov 2019 až 2022.

Táto strata je podľa všetkého spôsobená zvýšenými inflačnými nákladmi po pandémii, s ktorou sa borí takmer každý organizátor festivalov v súčasnosti. Michal Kaščák dokonca v mediálnych vystúpeniach hovorí o zvýšenom tlaku veľkých hudobných labelov, ktoré sa snažia monetizovať festivaly. Získať na svoje pódiá veľké hudobné mená je čoraz náročnejšie a zrejme aj drahšie.

Festival pohoda tak zvýšil svoju zadlženosť na 300 percent oproti aktívam firmy a vlastný kapitál sa zo 700-tisíc eur v minulom roku ešte zvýšil na mínus 1,65 milióna eur. Nie je však známe, kto drží väčšinu aktuálneho dlhu festivalu Pohoda. V nedávnom rozhovore pre Aktuality je naznačené, že firma má dlh v banke.

Michal Kaščák nám prisľúbil reakciu na naše otázky, tú sme však do uzávierky ani po opakovaných žiadostiach nedostali. V e-mailovej komunikácii naznačil aktuálnu zaneprázdnenosť, Štandard mu ponúkol samostatný rozhovor k tejto téme aj v neskoršom období.

Väčším problémom pre Pohodu je však to, že sa v porovnaní s prvým „postpandemickým“ rokom 2023 ešte hlbšie roztvorili nožnice medzi príjmami a výdavkami na oboch stranách súvahy. Skrátka: tržby poklesli a príjmy sa tiež znížili.

Tržby za rok 2023 mala Pohoda 4,38 milióna eur, kým v roku 2020 to bolo 4,76 milióna. Náklady firmy sa medzitým tiež medziročne vyšplhali o niekoľko stotisíc eur, na vyše päť miliónov eur. (Pohoda festival však robí viacero menších aktivít aj počas roka, z neúplných dát sa nedá presne určiť, aká časť tejto sumy sa viaže výlučne na organizáciu letného festivalu).   

Náklady na umelcov sa po pandémii enormne zvýšili. Podľa Kaščáka Nick Cave & The Bad Seeds v roku 2022 stáli päťkrát viac ako v roku 2013, keď hrali na Pohode prvýkrát. Festival zároveň čelí silnej konkurencii, ktorá tu donedávna nebola. K tradičnému Grape festivalu totiž pribudol aj bratislavský Lovestream, na ktorom tiež vystupujú silné zahraničné mená a tiež sa borí s vysokými stratami.

Prepad fanúšikov

Festival má kapacitu 30-tisíc ľudí, pričom pred pandémiou sa ju darilo naplniť (záujem dokonca prevyšoval kapacity). Keďže Pohoda mala do roku 2020 vyrovnané hospodárenie, je zrejmé, že festival je odkázaný na naplnenie tejto kapacity, inak nedokáže ufinancovať približne päťmiliónové ročné náklady.

Každá „tisícka“ nepredaných lístkov pod kapacitu však nevyhnutne znamená stratu niekoľko stotisíc eur. Práve na tento problém zrejme Pohoda narazila aj minulý rok, a preto sa prepadla do hlbokej straty.

Hudobní novinári vo svojich reportážach za minulý rok konštatovali, že festival bol viditeľne preriedený, pričom to bolo poznať aj voľným okom. Prepad počtu návštevníkov neskôr potvrdil aj Michal Kaščák, nie je však známe, aký bol skutočný počet návštevníkov.

Je pravdepodobné, že organizátori festivalu s prepadom návštevnosti nerátali. Michal Kaščák krátko pred festivalom avizoval, že priniesli najsilnejší ročník Pohody, pričom „nemuseli robiť kompromisy“. Nezdá sa teda, že by sa snažili redukovať náklady v dôsledku signálov o hroziacej strate na strane príjmov. Mimochodom, Pohoda za v minulý ročník získala ocenenie za Najlepší stredne veľký festival v Európe podľa European Festival Awards 2023.

Dúhová Pohoda

Jedným z dôvodov zníženej návštevnosti môže byť šetrenie nákladov klientov počas inflačnej krízy. No je tu aj druhý možný dôvod: Pohoda sa čoraz viac polarizuje smerom k dúhovej a politickej agende, čo pre konzervatívnejšiu časť spoločnosti môže byť problém.

Tento problém vyvrcholil predminulý rok, keď biskup Jozef Haľko počas spovedania čelil agresii zástupcov transkomunity, ktorá mu na dvere pribila dúhovú vlajku a nalepila nápis „Be gay, do crime“. Neexistujú síce dáta o tom, koľko fanúšikov si Pohoda takýmito krokmi znepriatelila, no komentáre pod článkami v denníkoch Štandard a Postoj predminulý rok ukazovali, že nepôjde o zanedbateľný fenomén. Množstvo ľudí, ktorí sa deklarovali ako dlhodobí návštevníci Pohody, konštatovalo sklamanie. Na Pohode sa už dnes cítia ako na nepriateľskom území.

Mladý konzervatívnejšie či stredovo orientovaný návštevník Pohody, ktorý je na podobné excesy citlivý, bol aj v minulosti nepochybne menšinovým klientom tohto festivalu. No ich počet nemusel byť zanedbateľný. Nie je vylúčené, že môže ísť o tisíce ľudí, ktoré s festivalom stratili vzťah, a keďže už na festival nechodia a bez tejto skupiny sa nedarí naplniť horný kapacitný limit 30-tisíc, Pohoda tak kvôli nim môže prichádzať o státisíce eur.   

Hoci Pohoda bola vždy festivalom s aktivistickým pozadím, ktorý sa nehanbil otvorene stáť na pravicovej strane spektra, ktoré oponovalo štátnej moci Smeru, šlo zároveň o akciu, na ktorej sa široké skupiny cítili dobre. Zastúpené tu boli rôzne názory a prítomný bol duch slobody a plurality. Dnes už to zjavne neplatí o konzervatívnejšej časti populácie.

Michal Kaščák vyšiel radikálnym dúhovým skupinám, ktorý na biskupa spáchali cielený útok (snažili sa presviedčať vystupujúcich hudobných hostí, že na festivale spolu s nimi vystupuje „homofób“ šíriaci nenávisť), v ústrety. Biskupa Haľka vtedy označil za niekoho, kto je netolerantný a ktorého na festival pustil len preto, aby sa ukázali byť „výrazne tolerantnejší ako on“: „V tomto uvažovaní som zle odhadol situáciu, uvedomujem si, že jeho prítomnosť mohla pôsobiť na mnohých zraňujúco, a preto moje rozhodnutie spätne hodnotím ako chybu.“

Kaščák sa ospravedlnil všetkým ľuďom, ktorých sa biskupova účasť na festivale „dotkla“. Biskup Haľko sa pritom ničím neprevinil, okrem svojich názorov, ktoré sú v súlade s učením katolíckej cirkvi. Mnohých ľudí tým Kaščák odradil, jeho slová chápali tak, že na festivale Pohoda už nemajú čo hľadať.

A nejde len o okrajové konzervatívne skupiny. Organizátori festival názorovo silne aktivisticky posunuli smerom k najpolarizujúcejším témam spoločnosti. „Nikdy sme to netematizovali, ale keďže Slovensko je na križovatke, rozhodli sme sa pre témy Ukrajina, LGBTI+ ľudia a ich práva na Slovensku a klimatická kríza,“ povedal Kaščák minulý rok pre Aktuality. Horúcou bola najmä téma dúhovej agendy. Spoločnosť vtedy čelila desivej vražde na Zámockej ulici v Bratislave, no pobúrila ju rezolúcia europarlamentu, ktorá de facto označovala spoločenskú väčšinu na Slovensku za zodpovednú za tento skutok kvôli chýbajúcej spoločenskej podpore homomanželstiev. 

Pohoda organizovala počas roka dve „vlny“ vystúpení nazvaných Slovenská Tepláreň, na ktorých sa o spoločenskej väčšine na Slovensku šírili najrôznejšie hoaxy a nenávistné dezinformácie podobné tým, na akých bola postavená rezolúcia europarlamentu. 

Na Pohode počas diskusie so Štefanom Hríbom prezidentka Zuzana Čaputová prvýkrát svojou podporou nepriamo „pomazala“ Ivana Korčoka za svojho následníka (napokon neúspešného). Pohoda organizovala počas roka aj menšie aktivity, napríklad koncert pre Jána a Martinu v Gregorovciach a jednodňový festival priamo v Kyjeve.

Ako vykryť straty?

Michal Kaščák v rozhovore pre Aktuality pred dvoma mesiacmi priznal, že festival čelí ťažkostiam, hoci výšku straty nedefinoval.

Kaščák tvrdí, že festival sa im podarilo udržať na kvalitnej úrovni aj počas pandémie aj preto, že neprepúšťali stabilný tím, vďaka ktorému sa po pandémii mohli vrátiť s rovnakou kvalitou. Zároveň im to spôsobilo finančné problémy. „Máme naozajstné pracovné úväzky a to je primárna príčina toho, kam sa festival dostal v rámci svojej ekonomickej situácie,“ povedal.

Ako naznačil, jedným z riešení by mohlo byť aj rozšírenie kapacity festivalu o desať percent. Festival však minulý ročník podľa všetkého nedosiahol ani súčasnú kapacitu 30-tisíc. Ak by prepad návštevnosti pokračoval aj do budúcich ročníkov, rozšírenie kapacity by tak mohlo priniesť skôr riziko ďalších nákladov.

V rozhovore Kaščák síce hovorí o ťažkostiach, ktoré im spôsobila pandémia, nové dáta však naznačujú, že popandemické a inflačné problémy budú zrejme ešte väčšie ako nárazová strata z covidových ročníkov. A najmä – nemusí ísť len o nárazový, ale dlhodobý problém.

Kaščák sa v rozhovore zmienil aj o tom, že prichádzajú ponuky aj na kúpu festivalu, konkrétne menoval bývalého partnera J&T Igora Rattaja, ktorý vraj chcel veľmi silne vstúpiť na festivalový trh. Kúpil jeden festival v Česku a podobné plány mal aj na Slovensku. Predaj ale podľa Kaščáka neprichádza do úvahy, keďže by zmenil charakter festivalu. „Mali sme ponuky zo silných zahraničných spoločností, ktoré stopli hneď na začiatku, vážnejších pokusov bolo päť,“ opisuje pre Aktuality.

Kaščák teda nového kapitálového investora potreboval, ale odmieta veľkých hráčov, keďže sa obáva monopolizácie festivalu, „korporatizácii umeleckej scény“ a straty kontroly nad smerovaním festivalu. Ako z toho von? Organizátori Pohody pri pokuse o finančnú stabilizáciu zatiaľ stavili na takzvané „dlhové financovanie“.

Pohoda sa preto v spolupráci s investičnou platformou Crowdberry rozhodla vyskúšať dlhové financovanie, do tohto projektu sa vraj zapojila vyše stovka ľudí s prejaveným záujmom vyše 700-tisíc eur.

Partner tejto firmy Daniel Gašpar tento spôsob financovania opísal pre Aktuality ako „demokratizáciu“ financií, keď sa každý môže stať investorom festivalu a svojím príspevkom participovať na projekte. Skrátka, ktokoľvek sa môže stať malým spoluvlastníkom Pohody.

Gašpar povedal, že malí investori vidia, ako sa festival rozvíja, čo sa s ich peniazmi deje. Ide o „osobnejšie financovanie, ako keď ho máte od banky, no a zároveň majú isté zabezpečenie, ktoré im dáva komfort, že svoje prostriedky dostanú aj s úrokovým zhodnotením naspäť. Je to v podstate taká demokratická kvázi-banka“, tvrdí Gašpar, podľa ktorého mali dosiaľ pri podobných projektoch podiel 80 percent investorov fyzické osoby a zvyšok tvorili firmy. Formu investície prirovnal ku crowdinvestingu, čo je „davové“ financovanie projektu.

Firma uvádza, že „dlhové investovanie je jeden z menej rizikových investičných nástrojov, a tak vyhovuje aj konzervatívnejším investorom“. Výnos investície by mal byť stanovený ako úrok vypočítaný na základe sčítania medzibankovej sadzby EURIBOR stanovenej centrálou bankou a rizikovej prirážky, ktorá by mala byť úmerná rizikovosti projektu.  

Vyplýva z toho ale niekoľko otázok. Vzhľadom na posledný vývoj by sa Pohoda mala chápať ako rizikový projekt. Napriek tomu však Kaščák s Gašparom tvrdia, že investori majú svoj vklad garantovaný. „Preto je to menej rizikové, pretože tam je jasný termín, kedy sa ten kapitál splatí, a hlavne zabezpečenie,“ povedal Gašpar. Ako je však možné s takou istotou hovoriť o garancii?

V rozhovore Gašpar nepriamo naznačuje, že ak by došlo k najhoršiemu, Pohoda by sa predala väčšiemu investorovi. Keďže ponuky existujú, práve tento aspekt by mal zabezpečiť zníženú rizikovosť, že festival skrachuje a malí investori neuvidia nič. Táto garancia však nie je trvalá v čase. Ak by Pohoda nedokázala znížiť svoju stratu aj do budúcnosti, je možné, že minulé ponuky na kúpu festivalu by už neboli aktuálne, respektíve nemuseli by prísť s rovnakou ponukovou cenou.

Otázne teda je, nakoľko budú malí investori informovaní o rizikách. „Je to trochu iný vzťah, ako keď je investor spoluvlastník, keďže tam je i riziko oveľa vyššie,“ tvrdí Gašpar. „Ale, samozrejme, investori majú viacero dokumentov a analýz, jeden z nich má názov ‚Kľúčový informačný dokument‘, kde sú dáta a informácie o spoločnosti. My pridávame ešte takzvanú ‚Finančnú analýzu‘, kde sa pozeráme aj do budúcnosti. A to nie sú verejné informácie, ktoré sa ukážu v médiách a budú sa analyzovať.“

Nad týmto typom rizikovej investície však stále visí priveľa otáznikov, ktoré by si zaslúžili hlbšie verejné vysvetlenie.