- Regióny Nové
Slovensko
Polícia je na Facebooku ideologická. Strany to chcú po voľbách riešiť novými pravidlami a výpoveďami
Na snímke prezident Policajného zboru SR Štefan Hamran. Foto: Dano Veselský/TASR
Polícia SR by už čoskoro mohla na sociálnych sieťach komunikovať neutrálnym spôsobom tak ako iné štátne inštitúcie. Zmenu môžu priniesť blížiace sa predčasné voľby. Vyplýva to z vyjadrení politických strán, ktoré chcú podľa ich slov tendenčné, neprofesionálne, šikanózne, aktivistické a ideologické príspevky riešiť prijatím nových pravidiel a v krajnom prípade aj personálnymi zmenami.
Na Slovensku pravdepodobne niet inštitúcie, ktorej komunikácia smerom k občanom by budila väčšiu pozornosť, než Policajný zbor SR. A to najmä vďaka jeho facebookovej podstránke Hoaxy a podvody – Polícia SR.
Hoci jej správcovia vo viacerých ohľadoch vyvíjajú verejne prospešnú činnosť, až príliš často podľa kritikov siahajú po metódach vlastných tým ľuďom, voči ktorým sa snažia vyhraniť.
V príspevkoch stránky tak možno nájsť nielen subjektívne tvrdenia vlastné skôr komentátorom v médiách, extrémne zjednodušenia, ignorovanie kontextov rôznych situácií alebo značnú mieru zovšeobecňovania, ale aj zásadnejšie prešľapy.
Hoaxy aj narúšanie súkromia
Štandard napríklad v minulosti upozornil na niekoľko dezinformácií, ktoré táto stránka vyprodukovala. Možno spomenúť šírenie vymyslených citátov sovietskeho diktátora Josifa Stalina alebo manipulácie o nosení rúšok počas koronavírusovej pandémie.
Takisto sme upozornili na skutočnosť, že stránka balansuje na hrane zákona, keď v jednej zo svojich pravidelných rubrík zverejňovala súkromné facebookové správy od nahnevaných občanov spolu s ich fotografiou a linkom na osobný profil. S touto spornou praktikou prestala až po našom článku.
Polícia sa negatívne zviditeľnila aj pred pár dňami, keď David Púchovský, ktorý túto konkrétnu stránku zrejme stále spravuje a je zodpovedný za komunikáciu zboru ako takú, podľa zverejnených dokumentov žiadal NATO, aby na Slovensko poslalo protihybridné podporné tímy. Ak o to nemôže požiadať on, zaujímalo ho, ako má vyzerať oficiálna pozývacia procedúra.
Občas nezaostáva ani hlavný komunikačný kanál
Problém sa však v menšej miere týka aj hlavnej policajnej facebookovej stránky – Polícia SR, ktorá jej príspevky zdieľa a tiež sa pri vlastnej tvorbe profiluje spôsobom vyvolávajúcim pochybnosti.
Polícia SR napríklad v minulom roku zverejnila status na podporu LGBT komunity v rámci takzvaného mesiaca hrdosti a doplnila ho siluetami osôb v dúhových farbách. Obrázok však neskôr stiahla a vymenila ho za svoje logo a následne za ďalší záber. Príspevok prišiel v čase, keď sa politici, ale aj laická či odborná verejnosť zaoberali návrhom na zákaz zobrazovania dúhovej symboliky na budovách verejných inštitúcií, čo by sa týkalo aj sídiel polície. A taktiež v čase, keď silnejú požiadavky transrodovej loby až tak, že prekážajú aj mnohým liberálom.
Za zmienku stojí aj políciou zdieľaný prieskum ukrajinskej organizácie Active Group, ktorý predstavila ostentatívnym červeným titulkom v znení „39,6 percenta Rusov si želá vojnu na Slovensku“. Išlo pritom o očividnú manipuláciu, keďže prieskum sa jednak nepýtal konkrétne na Slovensko (ale na napadnutie jedného z bývalých štátov Varšavskej zmluvy, ktorých je až šesť) a po druhé, úplne zo všetkých účastníkov prieskumu si napadnutie jedného zo štátov Varšavskej zmluvy (Bulharsko, vtedajšie Československo, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko) prialo „len“ 25,5 percenta ľudí, nie 39,6 percenta.
Polícia SR sa nedávno chopila aj incidentu vo zvolenskom supermarkete Billa, po ktorom sa jeden z príslušníkov americkej armády z misie na Sliači vyhrážal slovenským policajtom, že ich priamo na oddelení zboru zabije a vulgárne im nadával. Kauzu následne Polícia SR zvláštnym spôsobom otočila proti slovenským hoaxerom, ktorým vraj neprekáža alkohol za volantom, no potýčka opitých vojakov USA ich poburuje.
Dôvera v zbor je pol na pol
To, do akej miery občanom táto komunikácia prekáža, nie je jasné. Podľa nedávneho prieskumu agentúry Median, ktorá skúmala dôveryhodnosť Slovákov k tunajším inštitúciám, Polícii ako takej úplne dôveruje 12 percent občanov a skôr dôveruje 35 percent. Skôr jej nedôveruje 22 percent opýtaných a úplne nedôveruje 24 percent. Sedem percent odpovedať nevedelo.
Keďže sa však na Slovensku schyľuje k predčasným parlamentným voľbám, je žiaduce pýtať sa, ako správanie tejto stránky hodnotia naše politické strany. Ich nominanti totiž obsadzujú jednotlivé vládne posty vrátane pozície ministra vnútra, ktorý priamo rozhoduje o vedení polície menovaním jej prezidenta.
Štandard sa ich pýtal na postoj k agende policajných administrátorov a na to, aké kroky plánujú podniknúť za predpokladu, že s ňou nie sú spokojné a budú súčasťou nadchádzajúcej vlády. Z ich odpovedí vyplýva, že pravdepodobnosť zmeny je po 30. septembri veľmi vysoká.
Proti zďaleka nie je len Smer a Republika
„Spôsob, akým Polícia SR komunikuje na sociálnych sieťach, je absolútne nevhodný. Názory a postoje, ktoré prezentujú stránky ‚Polícia SR‘ alebo stránka ‚Hoaxy a podvody – Polícia SR‘ sú politické, subjektívne a ideologicky zafarbené,“ odpísali nám z tlačového oddelenia preferenčne najsilnejšieho Smeru.
Hovorca strany Ján Mažgút poukázal aj na nedávnu kauzu ohľadom Púchovského a tvrdí, že príspevky týchto stránok z určitej časti šikanujú a osočujú bežných ľudí s odlišným názorom na spoločenské a geopolitické dianie, ako má liberálny, mediálny mainstream.
„Komunikácia Polície SR na sociálnych sieťach musí byť bez politického a ideologického prifarbenia, keďže ide o inštitúciu fungujúcu z daní všetkých občanov SR, čo na ňu kladie určité nároky. Pokiaľ bude Smer členom budúcej vlády, navrhneme, aby sa komunikácia Polície SR na sociálnych sieťach zmenila späť do profesionálnej podoby, čo si môže vyžiadať aj výmenu zamestnancov, ktorí sa o tieto siete starajú,“ dodal Mažgút.
Kriticky sa proti činnosti zmieneného policajného kanála vyjadrilo aj hnutie Republika, ktoré si v prieskumoch udržiava stabilné štvrté miesto.
„Komunikácia PZ na Facebooku je katastrofálna, tendenčná, ideologicky a politicky zdeformovaná. Nezriedka je to práve stránka PZ, ktorá uráža občanov alebo šíri dezinformácie. Takýto spôsob komunikácie polície s občanmi je absolútne neakceptovateľný,“ povedal pre Štandard europoslanec a predseda tohto subjektu Milan Uhrík.
„Naším prvým krokom by bola hodinová výpoveď pre administrátora FB stránky Policajného zboru Dávida Púchovského. Druhým krokom by bolo odpolitizovanie vedenia PZ SR a očistenie zboru od politických aktivistov. Samozrejmosťou by bolo aj prijatie legislatívy na zákaz ovplyvňovania štátnych inštitúcií zo strany politických mimovládnych organizácií,“ doplnil.
Polícia sa má podľa lídra Republiky venovať kriminálnikom, zlodejom a vrahom, a nie robiť politiku a prenasledovať na internete ľudí za ich názory.
Nespokojné sú aj KDH, SNS a Aliancia
Nespokojné sú však aj iné strany, napríklad tie konzervatívne či menšinové.
„Komunikácia prostredníctvom facebookovej stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR je často neprofesionálna. V prípade účasti KDH vo vláde budeme požadovať dôkladné prehodnotenie jej efektivity a následne vyššiu úroveň fungovania,“ skonštatovala pre Štandard hovorkyňa Kresťanskodemokratického hnutia Lenka Halamová.
Slovenská národná strana (SNS) na jednej strane uviedla, že zriadenie a prevádzkovanie moderných komunikačných kanálov zboru vníma pozitívne, keďže kompetentní vďaka nim vedia rýchle a efektívne informovať občanov o udalostiach mimoriadneho významu, no dodala nasledovné:
„Po obsahovej stránke však v niektorých zverejnených príspevkoch vidíme možné prekročenia kompetencií PZ SR či zverejnenia predbežných relevantne nevyhodnotených informácií, keď ešte ani PZ SR nemôže byť známe, či sa skutočne jedná o hoax alebo podvod,“ odpovedalo nám tlačové oddelenie.
SNS tvrdí, že do budúcnosti je vhodné rozmýšľať o prijatí jednotných pravidiel vzťahujúcich sa na všetky štátne inštitúcie, ktoré by rámcovo vymedzili spôsob ich komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí.
Negatívne sa k téme vyjadril aj Róbert Králik, tlačový tajomník strany Aliancia – Szövetség, ktorá je najsilnejším subjektom reprezentujúcim Maďarov na Slovensku. „Proti hoaxom a dezinformáciám treba vystupovať rázne a efektívne bojovať. Argumentmi v tomto boji by však mali byť nepriestrelné fakty, a nie subjektívne dojmy,“ tvrdí.
„Facebooková stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR toto kritérium, bohužiaľ, nie vždy spĺňa. Aby bola táto stránka pre verejnosť viac dôveryhodná, malo by sa to jednoznačne zmeniť,“ uzavrel pre Štandard Králik.
OĽaNO na jednej lodi s SaS a PS
Na politickej mape sa však nachádzajú aj strany, ktorá políciu za jej vystupovanie, naopak, chvália. Ide o liberálne a progresívne subjekty či o stranu OĽaNO, ktorá prostredníctvom svojho nominanta Romana Mikulca na rezorte vnútra políciu donedávna kontrolovala.
„Progresívne Slovensko prácu Polície SR v tejto oblasti vníma ako prínosnú. Dezinformácie sa stávajú už takmer bežnou súčasťou nášho života a najmä na sociálnych sieťach sa s nimi človek stretne už takmer denne. Aj počas pandémie COVID-19 sme sa mohli presvedčiť, že bojovať proti účelovo šíreným lžiam a poukazovať na ne je jednoznačne v záujme bezpečnosti občanov a občianok. Podobne situáciu vnímame v súvislosti s vojnou u našich susedov, keďže vidíme rozrastajúcu sa ruskú propagandu na našom území,“ odpísala Štandardu Tereza Mikáčová z komunikačného oddelenia Progresívneho Slovenska.
„Stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR verejnosti môže slúžiť ako dobrý nástroj overovania informácií na internete a tiež šírenia osvety o rôznych dezinformačných taktikách. Navyše verejnosť upozorňuje na podvody, ktoré sa klamlivými tvrdeniami snažia z ľudí vylákať peniaze. Je v zásade prínosné, že štát pôsobí ako dôveryhodný zdroj overovania informácií a chráni tým životy, zdravie a majetok ľudí na Slovensku,“ uzavrela Mikáčová.
Prínos stránky vyzdvihol aj hovorca SaS Ondrej Šprlák. „Polícia SR si na stránke Hoaxy a podvody robí veľmi dobrú prácu. Jasne a zrozumiteľne poukazuje na na nezmysly a konšpirácie, ktoré sa tu šíria a vyvracia ich. Hoaxom a konšpiráciám nie sú vystavení len občania, ale aj ústavní činitelia, či dokonca aj generálny prokurátor, ktorý šíril hoaxy o cintoríne v Ladomírovej až sa k tomu musela vyjadriť polícia na spomínanej stránke,“ povedal nám.
Najstručnejší bol tím spomínaného OĽaNO. „Komunikáciu stránky vyvracajúcu hoaxy a upozorňujúcu na podvody hodnotíme pozitívne,“ vyjadril sa mailom hovorca Matúš Bystriansky.
Štandard so žiadosťou o stanovisko oslovil aj strany Hlas, Sme Rodina a Demokrati. Na naše otázky ani po opakovanej výzve nereagovali.
Ak by sme do úvahy brali výsledky posledného prieskumu straníckych preferencií z dielne agentúry Focus, ktorého výsledky zverejnili uplynulú nedeľu, vyplynulo by z nich nasledovné: Zmenu v komunikácii zboru už teraz požadujú strany, ktoré reprezentujú 41,3 percenta občanov. Naopak, s vystupovaním policajtov sú spokojné strany, ktoré by v súčte volilo 23,1 percenta občanov. Zvyšok, teda 35,6 percenta hypotetických hlasov, patrí tým politickým subjektom, ktoré nám neodpovedali alebo tým, ktoré sme pre ich nízke šance dostať sa do parlamentu k téme neoslovili.
Čo hovoria pravidlá?
Zaujímavosťou je, že správanie stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR dlhý čas narážalo aj na etický kódex príslušníka zboru. „Policajt pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti, ako aj pri ich publikovaní na internetových fórach, Facebooku, Twitteri, Instagrame a iných sociálnych médiách vystupuje nestranne a zdržanlivo, tak, aby nevyvolal pochybnosť o svojej nestrannosti,“ písalo sa v článku 3 kódexu.
Aktualizovaný kódex však už obsahuje vágnejšiu formuláciu: „Policajt vyjadruje a prejavuje svoje občianske postoje a názory na verejnosti, vrátane ich publikovania na sociálnych sieťach a internetových fórach, so zreteľom na morálny obsah a zásady etického správania stanovené týmto etickým kódexom“.
Popritom však existuje aj etický kódex štátneho zamestnanca ako takého. V ňom sa hovorí aj o potrebe politickej neutrality vo veľmi širokom zmysle, nestrannosti, konania výlučne vo verejnom záujme a profesionalite pri výkone práce.
Vedenie za administrátormi stojí
Polícia si podľa minuloročných vyjadrení za svojou komunikačnou stratégiou stojí. „Neustály nárast čítanosti statusov Policajného zboru či celkový dosah distribúcie jeho obsahu napovedá, že verejnosť víta a oceňuje takýto spôsob komunikácie,“ argumentovala hovorkyňa polície Denisa Bárdyová pre Postoj.
Uviedla aj to, že je nutné podotknúť, že Policajnému zboru nezáleží na počte lajkov, prvoradý je zásah obsahu, ktorý je v mnohých prípadoch mimoriadne dôležitý z hľadiska bezpečnosti občanov Slovenskej republiky, ochrany ich života, zdravia a majetku. Policajný zbor podľa nej zámerne produkuje obsah, ktorého obal je zoštylizovaný tak, aby zaujal, aby pritiahol masy, ktoré si jeho ďalšie súčasti začnú čítať.
