- Regióny Nové
Komentáre
Smer konšpiruje o voľbách a Naď s médiami mu v tom ochotne sekundujú
Jaroslav Naď. Foto: Jakub Kotian/TASR
Konšpirácie o snahe Ruska manipulovať našimi voľbami začínajú pripomínať nebezpečnú dynamiku udalostí posledných dvoch volieb v USA. Liberálne strany a médiá najprv dezinformovali o tom, ako sa Donald Trump dohodol s Ruskom na ovplyvnení volieb. Tento nebezpečný hoax a spochybnenie legitímneho volebného mandátu vyvrcholilo na jeho opačnom konci – keď jeho voliči neboli ochotní uznať jeho porážku v ďalších voľbách.
Robert Fico už asi dva mesiace konšpiruje o tom, ako môžu byť aj naše voľby manipulované, naposledy si túto pôdu pre prípadný volebný neúspech predpripravoval v diskusii TA3: „Veľmi jasne hovorím, že tu je záujem zmanipulovať voľby,“ uviedol Fico po tom, ako veľká časť koalície nepodporila návrh poslanca Kočiša o povinnom zverejňovaní zápisníc o priebehu volieb v obciach.
Líder opozície si tak otvára zadné vrátka, aby mohol v prípade zlého výsledku nadviazať na naratív bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako po prehre ešte nejaký čas udržiavať svojich voličov vo vare.
Prieskumy pritom ukazujú, že obavy z manipulácie volieb pre mnohých Slovákov nie sú fiktívnou témou, ide tu o 40 až 50 percent ľudí, pričom trend medzi týmito dvoma prieskumami je rastúci. Fico zjavne vie, čo robí. Obavy rastú najmä v množine voličov Smeru a Republiky.
Lenže Fico túto nebezpečnú Trumpovu metódu využíva priamo úmerne s tým, ako rastie nedôvera v základné inštitúcie štátu a médiá.
Samozrejme, po každom takomto výroku nasleduje vlna pobúrenia novinárov, ktorí sa s poukazom na Trumpa pohoršujú, čo všetko dokážu lži a konšpirácie. Pobúrenie je to síce oprávnené, ale z hľadiska pomenovania skutočného problému zostáva len na polceste.
Napokon, liberálne médiá a vznešený komentariát veľmi rady označujú politikov za agentov zahraničných mocností. Schytával to kedysi Danko aj Fico, samozrejme, bez dôkazov. To bolo vraj v poriadku. Naopak, keď tu niekto za agentov označí Naďa alebo, povedzme, Čaputovú, to sa už nesmie, vtedy je to už vraj trestný čin. Dlhodobo pritom pozorujeme trend, že ak aktivistické médiá nebudú o svojich „politických oponentoch“ informovať vyvážene, nedôvera a konšpirácie sa pre Fica stávajú živnou pôdou a on vždy využije ponúkané príležitosti.
Odkazy na manipuláciu volieb sú nepochybne nebezpečným džinom, ktorý by sa nikdy nemal vypustiť z fľaše. Stabilita demokracie predsa závisí od toho, že hoci sa názorovo nezhodneme na ničom, ale inštitúciám spoločne dôverujeme v tom, že voľby prebehnú procesne dôveryhodne a sú naozaj nezávislé.
Lenže po výrokoch poslanca a exministra obrany Jaroslava Naďa, ako vraj naše spravodajské služby zachytili informáciu o tom, že sa Rusi snažia manipulovať naše voľby – a to priamo platbami pre stranu Smer, ktoré si údajne ich zástupca prevzal priamo v Moskve –, sa už nedá hovoriť len o jednostrannej Ficovej konšpirácii.
Situácia sa dostáva do otáčok, ktoré reálne môžu nabrať americký smer. Obzvlášť ak tieto slová prichádzajú od človeka, ktorého strana Demokrati je u širokých voličských vrstiev známa pohŕdaním voči všetkému, čo súvisí s demokraciou a voličmi.
Naďova informácia pritom nemá žiaden logický zmysel. Exminister nehovoril o tom, že Rusi sa stali sponzorom smeráckej kampane s cieľom pomôcť im vyhrať voľby. To by ešte akú-takú logiku dávalo. Každá strana sa predsa snaží v kampani voľby ovplyvniť – pokiaľ možno legálne –, aby dopadli v jej prospech. Lenže Naď hovoril o tom, že Rusi zaplatili subjektu volieb, ktorý v nich kandiduje, aby „voľby manipuloval“.
Netušíme, čo by to malo znamenať. Mali by podplácať úradníkov? Manipulovať technologickými systémami a procesmi, ktoré výsledky volieb spočítavajú? Ak by ste si chceli niekoho na takéto čosi najať, určite by to neboli ľudia, ktorí v tých voľbách kandidujú. To by bolo až príliš podozrivé.
Problém je však v niečom inom. Zdá sa, že liberálny hlavný prúd nie je schopný porozumieť dynamike, akou táto riziková atmosféra vzniká – a ako k nej liberálni politici a novinári okrem moralizovania nad Ficom sami prispievajú. A namiesto snahy brzdiť rozbiehajú spoločenský konflikt smerujúc k masívnemu výbuchu.
Trumpov termodynamický zákon
Aj u nás totiž viaceré faktory pripomínajú sud s pušným prachom, ktorý nedávno vybuchol vo Washingtone.
Keďže Fico zjavne využíva nástroje, ktoré po posledných voľbách v USA neváhal využiť Donald Trump, je namieste pozrieť sa, akým spôsobom nastala za oceánom atmosféra, v ktorej bolo nemalé množstvo ľudí ochotných uveriť tomu, že voľby sú zmanipulované.
Prvú polovicu Trumpovho volebného obdobia sme z hlavných médií počúvali, ako bude prezident už čochvíľa zbavený mandátu, keďže každým dňom sa vraj blíži koniec vyšetrovania jeho sprisahania proti samotnému štátu. Trump sa vraj dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na manipulácii volieb.
Pripomeňme, že o tejto somarine v Amerike (a u nás) neblúznili okrajové alternatívne weby kdesi na okraji éteru, ale politici od demokratov, hlavné médiá a seriózne ju vyšetrovala FBI.
Dnes vieme, že o sprisahanie naozaj išlo, ale presne naopak, ako sa nám to predkladalo. Vyšetrovanie totiž dopadlo omnoho prozaickejšie. Išlo o lož, ktorú si vymyslela volebná kampaň Hillary Clintonovej, ktorá sa spriahla s médiami a inštitúciami nepriateľsky naladenými voči Trumpovi s cieľom vyfabrikovať voči nemu škandál, ktorý ho pripraví o moc.
Trumpov volič sa tak najprv niekoľko rokov prizeral, ako jeho politickí oponenti a inštitúcie štátu zneužívajú svoju moc, aby na základe konšpirácie dostali z úradu legitímne zvoleného prezidenta.
Asi netreba pripomínať, že je veľký rozdiel medzi hoaxmi, ktoré vytvárajú alternatívne portály, a medzi dezinformačnou kampaňou, ktorú dlhodobo živia hlavné médiá a FBI. Nečudo, že Trumpov volič po istom čase nemal žiaden dôvod inštitúciám veriť. Keď potom Trump nasledujúce voľby prehral, jeho zradikalizované voličské masy radšej uverili tomu, že voľby boli voči ich miláčikovi zmanipulované.
Systematická konšpirácia o Trumpovom „vlastizradnom“ sprisahaní s Putinom, ktorú masívnym kampaňovým spôsobom živili médiá, vytvorila atmosféru, v ktorej bol Trumpov volič, takpovediac, „nastavený“ považovať akékoľvek protitrumpovské rozhodnutie inštitúcií za sprisahanie proti Trumpovi.
Keď sa následne dav zdivočených Trumpových voličov vrhol na Kapitol, pretože neveril oficiálnym výsledkom volieb, bolo to naozajstné ohrozenie demokratických procesov, ktoré sa však začalo omnoho skôr, ako Trump vyzval svojich podporovateľov, aby svoj hnev proti výsledkom volieb dali najavo.
Rebeli totiž vytiahli na Kapitol s mylným, no pestovaným presvedčením, že idú demokraciu zachraňovať, pretože bola unesená.
Ficov termodynamický zákon
Na Slovensku sa mnohí novinári tvária, že americkú skúsenosť berú veľmi vážne. Ale iba ak sa týka Ficových výrokov o manipulácii volieb. Nad druhou stranou mince si zakrývajú oči. Preto síce od komentátorov počúvame o Ficovom ohrození demokracie, ale pri Naďových konšpiráciách si nič rizikové ani nevšimnú. Ani to, ako veľmi prispel k opakovaniu americkej skúsenosti.
Aj na Slovensku v opozičnom ľude vrie odpor voči vláde, „demokratom“ a inštitúciám. Východiskové okolnosti sa javia veľmi podobne ako pred pár rokmi v USA.
Vzhľadom na pandemické porušovanie občianskych práv a často neodôvodnenú a arogantnú buzeráciu z čias covidu má množstvo ľudí na Slovensku pocit, že vládna moc ich považuje za nesvojprávne teľce. Podobne k týmto ľuďom pristupujú aj hlavné médiá, ktoré ich otvorene zosmiešňujú a vytvárajú atmosféru, ktorá na nich má len radikalizujúci účinok. Namiesto toho, aby novinári cúvali, nad sudom s pušným prachom naďalej tancujú škrtajúc zápalkami.
Špeciálna prokuratúra viac-menej otvorene poľuje po lídrovi Smeru, pričom médiá si nedokážu zachovať prirodzený novinársky odstup. Mnohí občania – aj bývalí voliči Smeru – síce túžia po tom, aby skorumpovanú bývalú garnitúru dostihla spravodlivosť, ale nedávny pokus o stíhanie Fica za organizovanú zločineckú skupinu pôsobilo aj na týchto ľudí až smiešne nedôveryhodne. Inštitút stíhania mafiánskej organizácie tu bol použitý na jeho údajný pokus nelegálne získať informácie o Kiskových daňových podvodoch.
No ak bude Lipšicova prokuratúra robiť takéto absurdné chyby, v skutočnosti len naleje vodu na Ficov mlyn, čo on dokáže okamžite šikovne využiť. Nevieme síce, ako sa všetky stíhania skončia, no už dnes sa vládny a prokurátorský „lov na Fica“ javí tak, že z neho úspešnejšie vyjde sám Robert Fico, ktorý ako skúsený harcovník dokáže každú chybu využiť vo svoj prospech. Obzvlášť, ak sú tie chyby veľké. A prokuratúra zjavne dodnes ani netuší, ako mu svojimi nezriedka absurdnými pochybeniami lezie priamo do pasce.
Signifikantný je aj boj proti Žilinkovej 363-ke. Nevieme síce, čo všetko je v pozadí motívov generálneho prokurátora, a niektoré jeho rozhodnutia naozaj pôsobia vykonštruovane, ale je zrejmé, že nie všetky zásahy generálneho prokurátora sú nevhodné. Napriek tomu sa médiá pustili do sektárskeho boja proti nemu.
Na voličov Smeru nepôsobí dôveryhodne ani fakt, že na čele Úradu špeciálnej prokuratúry stojí jeden z najvýraznejších protificovských expolitikov Daniel Lipšic, ktorý tento úrad postavil do veľmi citlivej pozície, keďže sám bol členom Matovičovej kandidátky a obhajcom predsedu OĽaNO a Andreja Kisku, ktorí voči Ficovi viedli svätý boj.
Za normálnych okolností by sa to dalo prehliadnuť, ale v situácii, keď samotná prokuratúra pripomína úrad posadnutý krvavou politickou pomstou a dopúšťa sa pritom vážnych chýb, politická minulosť Lipšica naberá úplne iný rozmer. Je otázne, koľko voličov Smeru bude brať aj prípadné rozsudky nad Ficom ako oprávnené.
Ak sa vám takéto uvažovanie zdá nevhodné, pozrite sa na to očami voličov Roberta Fica. Vo vláde Smeru vidia záchranu pred nedôstojným chaosom posledných rokov, ktorým sa cítia uštvaní.
Dôveryhodnosti kľúčových štátnych inštitúcií v očiach voličov nepomáha ani to, že si polícia na Facebooku podľa aktuálnej módy založila svoj vlastný neznášanlivý web, ktorý pravidelne troluje slovenských občanov a nezriedka sa im vyhráža, že ak nemajú ten „správny“ názor, polícia a represívne orgány štátu ich budú monitorovať ako bezpečnostnú hrozbu.
V Amerike sprisahaneckú kampaň proti Trumpovi dva roky živili a udržiavali vo vare práve médiá. Čosi z toho dnes pripomína aj naše súčasné reálie, keď médiá pri stíhaní Roberta Fica a ľudí z jeho okolia nie sú schopné pomenovať ani zjavné chyby prokuratúry.
Summa summarum: ak budú inštitúcie a médiá otvorene poľovať proti Ficovi a nezachovajú si vybalansovaný postoj, Ficov volič bude pripravený uveriť, že ich boj je účelový a po strate dôveryhodnosti uverí aj tomu, že voľby mohli byť zmanipulované.
Je pravda, že nedôvera k legitímnym inštitúciám štátu a volebným procesom je pre demokraciu nebezpečná. No neprišlo to len tak samo od seba.
Otvárať v spoločnosti naratív o manipulácii volieb je zaiste nebezpečný kúsok a každý, kto tento granát odistí, by si mal byť vedomý, že môže ľahko vybuchnúť v ruke aj jemu samotnému. No väčšie nebezpečenstvo spočíva v tom, že pre naplnenie takejto konšpirácie máme dnes, zdá sa, splnené všetky predpoklady. Podobne, ako to bolo v USA. Nie je prekvapením, že to Fico využije.
![Matej Gašparovič](data:image/svg+xml,<svg xmlns="http://www.w3.org/2000/svg" width="683" height="803"><rect fill-opacity="0"/></svg>)
